sobota 28. decembra 2013

Bígl a poľovnícke skúšky

Ak ste si predsavzali, že sa budete so svojím bíglikom venovať práve lovu, no neviete kde začať, tu je niekoľko rád:




  • Oboznámte sa so skúškami, ktorými môže prejsť váš bíglik :)
    Beagle
    SVMP,JSMP,VSMP,FSMP,LSMP,VP,FD,SD

Vysvetlivky skratiek:
VP – špeciálne skúšky z vodnej práce
SVMP – skúšky vlôh malých plemien
JSMP – jesenné skúšky malých plemien
VSMP – všestranné skúšky malých plemien
FSMP – farbiarske skúšky malých plemien
LSMP – lesné skúšky malých plemien
FD – farbiarske skúšky duričov
SD skúšky duričov
SD* = na SD sa môžu zúčastniť iba jedince s výškou do 50 cm (v zmysle štandardov výška takto označených plemien presahuje aj nad 50 cm)
SVMP, SVS a FT nie sú skúškami poľovnej upotrebiteľnosti psov



Bígl a skúšky

Ako ste si mohli všimnúť, bíglici sa radia medzi poľovníckych psov a môžu sa zúčastniť skúšok pre duričov. Týchto skúšok sa môžu zúčastňovať duriče, teriéry, sliediče a jazvečíky, ktoré v deň konania skúšky dosiahli minimálne jeden rok a ich výška v kohútiku nepresahuje 50 cm. Úspešne vykonané skúšky oprávňujú psa duriť a dohľadávať diviačiu zver



Skúšajú sa nasledujúce disciplíny:

čuch, hľadanie, durenie, hlasitosť na stope, dohľadávanie diviaka na prirodzenej alebo umelej nepofarbenej stope, odvaha psa pri diviačej zveri, poslušnosť, správanie pri zastrelenej zveri, vytrvalosť, orientácia psa, vodenie psa (na remeni al. voľne), odloženie psa, správanie psa na stanovišti.

Bígl patrí k skupine takzvaných „hounds“. To sú psy, ktorí lovia na stope v prípade bígla je to stopa zajaca. Tradičnou oblasťou nasadenia bíglov je lov vo svorkách. Bígle sa pohybujú vo väčších či menších skupinách na stope zajaca a „hrajú“. Zvuk, ktorý psy na stope vydávajú, sa podobá štekotu a ostatným členom svorky hovorí: „Ešte som na stope!“ Spomenutý lov vo svorkách je však už vo Veľkej Británia a v okolitých štátoch zakázaný. Bígl má vynikajúci čuch, a preto sa u nás používa predovšetkým na pofarbenej stope. Existujú však aj bígle s kompletným výcvikom, ktoré pracujú v každodennej poľovníckej praxi.
Skúšobný poriadok pre farbiarske skúšky duričov
Môžu ich absolvovať všetky plemená duričov, teriérov, sliedičov, jazvečíky a farbiare bez obmedzenia veku a výšky psa v kohútiku. Zisťuje sa na nich schopnosť psa dohľadať poranenú diviačiu zver.

Vodenie psa
 na remeni
Pes musí chodiť na remeni tak, aby neprekážal, nepredbiehal, neťahal vodiča, ani za ním nezaostával. Má ísť pokojne vedľa jeho ľavej nohy, resp. za ním. Vodič nemá držať v rukách cez plece prehodený remeň. Túto disciplínu hodnotia rozhodcovia počas celých skúšok a tiež osobitne, podľa možnosti v žrďovine. Treba si pritom všímať, či pes sleduje svojho pána, podriaďuje sa zmenám smeru a rýchlosti pri chôdzi. Pes, ktorý túto disciplínu ovláda, vodiaci remeň nenapína.
 voľne
Pes má ísť voľne vedľa vodiča, po lesnom chodníku tesne za ním, bez obiehania, zaostávania alebo predbiehania. Ak ostane vodič stáť, zastane bez rozkazu i pes. Skúša sa v teréne ako vodenie na remeni. Časté dávanie hoci tichých povelov znižuje známku z výkonu.


Odloženie psa

Časový limit: 10 minút
Skúša sa v lese v dostatočnej vzdialenosti od prípadnej korony, aby nerušila psa. Rozhodca sa musí vopred opýtať vodiča, či chce psa odložiť na upevnenom remeni alebo voľne. Vodiči so psami sa rozostavia najmenej 80 krokov od seba. Na požiadanie vodiča možno psa odskúšať aj osobitne.
 odloženie na remeni
Vodič na pokyn rozhodcu privedie psa na vodiacom remeni na okraj voľného priestranstva a pripúta ho. S príslušným povelom psa odloží. Potom odíde od neho na vzdialenosť asi 100 krokov, aby ho pes nevidel a nenavetril. Po 5 minútach vystrelí a po ďalších 5 minútach sa na pokyn rozhodcu vráti k odloženému psovi. Pes si smie počas skúšania sadnúť, nesmie byť však nepokojný alebo hlasitý, alebo dokonca pokúšať sa o uvoľnenie.
 odloženie voľne
Vodič odloží na pokyn rozhodcu psa bez pripútania. Môže mu nechať obojok s voľne položeným vodiacim remeňom alebo nechať pri ňom niektorý predmet zo svojho výstroja.
Známkou 4 sa hodnotí pes vtedy, ak je počas odloženia ticho, pokojne zostane na mieste. Nepovažuje sa za chybu, ak si pes hľadá vhodnejšie miesto na ležanie.
Známkami 3, 2, 1 sa podľa intenzity prejavov nepokoja hodnotí pes, ktorý zostane na mieste, ale skučaním a hniezdením sa prejavuje nepokoj. Pes pripútaný na remeni, ktorý sa trhá, zavýja alebo brechá a voľne odložený, ktorý z miesta odíde, sa hodnotí známkou 0.



Dohľadávka diviaka po umelo založenej nepofarbenej stope
Dohľadanie diviaka sa skúša na umelo založenej nepofarbenej stope diviačej zveri najmenej 3 hodiny starej.
Dráhy jednotlivých stôp vopred vyznačí usporiadateľ.
Stopové dráhy musia byť minimálne 500 krokov dlhé s dvoma zmenami smeru, pričom lomenie nesmie byť ostrejšie ako 90 stupňov. Jednotlivé stopové dráhy musia byť očíslované a vzdialené od seba najmenej 150 metrov. Stopy sa označujú na stromoch spredu snímateľnými značkami (napr. papierikmi), zozadu môžu byť označené aj farbou. Asi po 300 krokoch sa poľovníckym spôsobom (zálomkom) označí ležovisko, odkiaľ sa pes vypúšťa pri dohľadávke voľne ako hlásič alebo oznamovač. Na konci stopových dráh sa označí spojovacia priamka. Usporiadateľ zabezpečí dostatočný počet pomocníkov na prenášanie zveri. Koniec dráhy stopy musí byť v redšom poraste, aby rozhodcovia, ukrytí v dostatočnej vzdialenosti od položenej zveri, mali možnosť sledovať psa pri zastrelenom diviakovi.
Stopovú dráhu zakladá rozhodca so špeciálnym kolieskom alebo drevákmi, v ktorých sú upevnené všetky 4 ratice jedného diviaka. Stopa sa nesmie zakladať v protismere vyznačenej stopovej dráhy. Ak sa táto skutočnosť zistí, skúšky nebudú uznané. Na konci stopovej dráhy musí byť položený vyvrhnutý a dobre zašitý diviak (zašitá musí byť aj väčšia výstrelná rana), z ktorého ratice sa použili na zakladanie stopy. Pri zakladaní stopy sa predné značky snímajú až po označené ležovisko. Nesmú zostať na stromoch, ani na zemi.
Vodiči si práce žrebujú bezprostredne pred začatím skúšania tejto disciplíny. Zároveň musia oznámiť spôsob práce psa na stope.
Pes môže diviaka po stope dohľadávať ako:
 vodič
Pes musí viesť svojho vodiča na celkom rozvinutom 5-6 metrov dlhom farbiarskom remeni až na koniec dráhy stopy, kde leží zver. Rozhodcovia sledujú záujem psa o stopu, s akým sústredením ju sleduje, či z nej neschádza. Nie je chyba, ak durič sleduje stopu mierne pod vetrom, nesmie ju však strácať. Za chybu sa nepovažuje ani krátke zídenie zo stopy, ak sa pes hneď sám opraví a potom ju ďalej sústredene sleduje. Ak však treba psa, ktorý zo stopy zišiel a blúdi, znova na ňu nasadiť, znižuje sa hodnotenie jeho výkonu vždy o jeden stupeň pri každom opätovnom nasadení na stopu. Na stopu možno psa nasadiť najviac tri razy, takže vypracovanie celej stopy až po trojnásobnom zablúdení a vrátení na stopu sa hodnotí známkou 1.
Známkou 4 možno hodnotiť psa, ktorý celú stopovú dráhu vypracuje spoľahlivo, bez opráv a vodič ho sleduje voľným krokom.
Chyby: Ak pracuje pes s vysokým nosom, nezaľahnutý v remeni, blúdi, sleduje stopy zdravej zveri, stále ho treba pobádať, nervózne a rýchlo, nezaujíma sa o stopu a najmä o jej dokončenie. Ak pracuje pes na stope až prehnane rýchlo a vodič ho nestačí sledovať voľným krokom, hodnotí sa najviac známkou 2.
 hlásič
Pes musí stopovú dráhu až po označené ležovisko vypracovať ako vodič na remeni. Po dôjdení k označenému ležovisku dá rozhodca pokyn na vypustenie psa z remeňa a odtiaľ musí pes vypracovať stopu samostatne. Rozhodca, ktorý sleduje prácu psa na stope, zostane i s vodičom na mieste vypustenia. Pes musí začať zver hlásiť do 5 minút od vypustenia.
Za spoľahlivého hlásiča možno považovať len takého psa, ktorý voľne dohľadanú zver na mieste vytrvalo hlási až do príchodu vodiča. Dôležité je pritom rozoznať, či skutočne ide o hlásenie nájdenej zveri, alebo len o občasné zabrechnutie pri nej z rozčúlenia alebo zo strachu. Psa nemožno nijako povzbudzovať alebo nútiť hlásiť. Nepovažuje sa za chybu, ak sa pes na krátko odmlčuje.
Ak pes zlyhá ako hlásič alebo ku zveri nedôjde, môže ho vodič do desiatich minút(od vypustenia pri ležovisku) privolať späť. Ďalej pes pracuje ako vodič. Známka za výkon sa mu však znižuje o jeden stupeň a celá práca sa hodnotí ako dohľadávka vodiča na remeni. Druhé alebo ďalšie nasadenie psa ako hlásiča sa ráta do opráv v rámci celkovej práce a časového limitu pre prácu hlásiča.
Chyby: blúdenie, sledovanie stôp zdravej zveri, nevýrazné hlásenie, oneskorené hlásenie, hlásenie s dlhými odmlkami, nehlásenie, opustenie zveri, nezáujem o prácu a najmä o jej dokončenie.
 Oznamovač
Vodič pred začatím tejto disciplíny musí rozhodcom povedať, akým spôsobom mu pes oznámi nájdenú zver.
Od nástrelu po označené ležovisko pracuje pes na remeni ako vodič. Pri ležovisku ho vodič vypustí a zvyšok dráhy musí vypracovať voľne, zver si overiť a vrátiť sa po vodiča, ktorý čaká na mieste vypustenia. Rozhodca na konci stopovej dráhy musí dávať pozor, či si pes zver overil. Po odchode psa oznámi rozhodca zatrúbením(signálkou), že pes pri zveri bol a vracia sa. Po návrate má pes ohláseným spôsobom oznámiť vodičovi, že zver našiel a snažiť sa doviesť ho najkratšou cestou k zveri. (pes sa musí po vodiča vrátiť do 5 minút od vypustenia). Oznámenie nájdenia zveri musí byť spontánne, vodič ho nesmie k oznámeniu povzbudzovať alebo nútiť. Ak pes zlyhá ako oznamovač, zníži sa známka za výkon o jeden stupeň za každé nasadenie a vodič má právo do 10 minút privolať ho späť. (Čas sa počíta od prvého vypustenia psa pri ležovisku.) Ak pes zlyhá ako oznamovač, pokračuje ako vodič z miesta, ktoré určí rozhodca ( miesto, kde pes zišiel zo stopy).
Počet nasadení, opráv i hodnotenie platí ako u hlásiča.
Chyby: Ak nepríde pes po vypustení k zveri, aby si ju overil a vráti sa k vodičovi, nevýrazné oznamovanie, neisté vedenie k zveri. Ak neoznámi pes nájdenú zver vodičovi spôsobom, ktorý oznámil rozhodcom, nemôže sa hodnotiť práca ako oznamovača.

Pri všetkých spôsoboch dohľadávania možno psa na stopu opätovne nasadiť maximálne 3 razy vrátane práce psa ako hlásiča alebo oznamovača. Prvé priloženie na stopu, ani prvé vypúšťanie psa z ležoviska pri hlásičovi a oznamovačovi sa nepovažuje za opätovné nasadenie na stopu. Ak pes po vypustení sleduje stopu hlasito, vodič a rozhodcovia ho voľne sledujú. Hlásič musí v hlásení zotrvať až do príchodu vodiča. Táto vlastnosť sa osobitne zapíše do preukazu o pôvode psa.
Pes môže na stope pracovať maximálne 45 minút.
Ak pes pracuje na stope ako hlásič alebo oznamovač a voľne zver dohľadá, odskúša sa zároveň aj „správanie sa pri zastrelenej zveri“.


Správanie sa pri zastrelenej zveri

Časový limit: 5 minút
Ak nemohol byť pes hodnotený zo správania sa pri zastrelenej zveri pri dohľadávke, skúša sa táto disciplína zvlášť. Zastrelený, vyvrhnutý a dobre zašitý diviak sa položí do porastu. Vodič pri dobrom vetre vypustí na pokyn rozhodcu psa asi 50 krokov od diviaka a môže ho k nemu navádzať, ale nesmie sa pritom približovať k diviakovi. Rozhodcovia, ukrytý v dostatočnej vzdialenosti od položenej zveri, pozorujú správanie sa psa pri diviakovi, najmä či ho nenačína.
Vzrušenie a s tým spojené chytanie diviaka za uši a srsť sa nekvalifikuje ako pokus o načínanie. Olizovanie vytekajúcej krvi tiež nie je chybou. Ak sa pes pokúša diviaka vyhrýzať a prípadne divinu aj žerie, považuje sa to za načínanie a disciplína sa hodnotí známkou 0. Známkou 0 sa hodnotí tiež pes, ktorý v časovom limite zo strachu k diviakovi nepríde.
Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý diviaka obrecháva alebo sa snaží ako oznamovač priviesť k nemu vodiča.
Známkou 3 sa hodnotí pes, ktorý počas skúšobnej doby zotrvá pri diviakovi aspoň 2 minúty a prejavuje oň záujem.
Ak sa pes zveri bojí, zďaleka ju obchádza alebo sa úprkom vracia späť k vodičovi, možno hodnotiť túto prácu len známkou 2 alebo horšou podľa ďalšieho správania sa psa.

Poslušnosť
Pes musí svojho vodiča poslúchať natoľko, aby rozhodca nadobudol presvedčenie, že ho vodič ovláda. Pre posúdenie tejto disciplíny sú smerodajné všetky rozkazy, ktoré pes dostal od vodiča, s prihliadnutím na ich plnenie. Predovšetkým je to reagovanie psa na privolací signál. Rozhodca však rozlišuje, či pes práve nie je v kontakte so zverou. Na zatrúbenie má prísť durič ochotne k vodičovi a dať sa pokojne uviazať na vodiaci remeň. Privolací signál treba dávať poľovníckym rohom alebo trúbkou. Ak vodič nemá signálnu trúbku, je povinný vopred oznámiť rozhodcovi, na aký signál má psa nacvičeného.



Ako správne poznamenala jedna kynologička:
"Ak sa ocitnete v spoločnosti bíglov, určite vás nenechajú na pochybách, že ste medzi štvornohými poľovníkmi. A to nielen pre melodický a zvučný hlas, ktorým harmonicky hrajú v revíri. Ide o veselého psa s vynikajúcim čuchom, ktorého poslaním je loviť na stope, najmä zajace. Poľovníci ocenia aj jeho nebojácnosť, temperament, húževnatosť a cieľavedomosť. Bíglovi pripisujeme dobré body tiež za inteligenciu, temperament a vyrovnanú povahu bez známok agresivity. Na druhej strane sa vyznačuje tvrdohlavosťou a sklon­mi k túlaniu, hlavne keď zacíti čerstvú stopu zveri. Podobný nedostatok však kompenzuje bezstarostnou a večne dobrou náladou. Tento psík nikdy nie je smutný. Dokáže všeličo vymyslieť, len aby potešil majiteľa i seba. Stále skúša našu trpezlivosť, ale na poľovačke je výhodou tiež jeho pestrá farba, takže si ho nepomýlite s diviačikom!“ hovorí Ing. Eva Čendulová, tajomníčka Beagle clubu Slovakia. „ Každý pes je individualita. Ak je však vnímavý, dobre cvičiteľný a výcvik ho baví, tak s ním nebývajú problémy,“ dodáva aktívna poľovníčka z Ľubele v okrese Liptovský Mikuláš. Pri tréningu odporúča používať dlhé, až tridsaťmetrové vodidlo, aby sme mali psíka pod kontrolou, lebo rozbehnúť sa za ním nestihneme. Zároveň sa musíme vyzbrojiť trpezlivosťou a potom nám už zostáva len cvičiť, cvičiť a cvičiť! Vynaložená námaha sa však opláca.

Bígl je vynikajúci spoločník do lesa. V revíri najlepšie pracuje vo dvojici alebo v trojici s ďalšími bíglami. V minulosti sa totiž používal vo svorkách na takzvané štvanice, ktoré sú už v Európe zakázané. „U nás sa uplatňuje pri spoločných poľovačkách na diviaky, vynikajúci je aj na zajace a líšky,“ vysvetľuje E. Čendulová. Bígl má veľmi dobrý nos, vie pracovať na stope, a ak ho k tomu správne vedieme, dohľadá akúkoľvek zver, či už srnčiu, jeleniu alebo diviačiu. Stopa však musí byť čerstvá, respektíve nemá mať viac ako 24 hodín. Na staršiu stopu sa lepšie hodia farbiare, no aj medzi bíglami sa nájdu výnimky, ktoré zvládnu takúto úlohu. „Bígl je spoločenský, má rád deti, dospelých, nie je agresívny ani konfliktný. Pri výchove netreba používať tvrdú ruku, dôležitá je však dôslednosť a trpezlivosť. Poľovník vie, čo môže od svojho pomocníka očakávať, zastúpi akéhokoľvek duriča.“ Dopĺňa, že jedince určené na poľovnícke účely môžu absolvovať všetky „povrchové“ skúšky určené pre poľovné psy, medzi ktoré patria aj farbiarske skúšky duričov. 

Tajomníčka klubu radí záujemcom o chov bíglov, aby nemali obavy z ich exteriéru. „Keď som chodila na poľovnícke skúšky, kde neboli len bígle, stretla som sa s výsmechom, že s čím som to vlastne prišla! A keď sa skúšky skončili, niektorí si povedali, že aj bígl vie spraviť svoju robotu a môže sa dobre uplatniť v revíri.“ Hoci pripomína hračkárskeho psíka predurčeného na úlohu domáceho maznáčika, zastane prácu napríklad slovenského kopova alebo alpského jazvečíkovitého duriča. „Môj pes urobil skúšky dokonca lepšie ako iné plemená, ktoré sú len poľovné,“ uzatvára kynologička.

Ďalšie zaujímavé rady a informácie o základných zásadách poľovníckych skúšok nájdete TU


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

Moje obľúbené stránky